MojSvet

    Prvy krat....

Mam pocit, ze tento tyzden sa akosi naozaj nesie v v duchu "prvy krat".

1. krat som zazila orgazmus. Waw!!! Uz som si naozaj zacinala mysliet, ze nie som toho schopna. Bol to krasny pocit, myslim, ze sa to podarilo vdaka silnej laske ktoru citim a neskutocnemu putu, co citim k Nemu. Velmi velmi pekne mu za to dakujem. Aj ked je smutne, ze to bolo prvy a zaroven aj posledny krat.

1. krat v svojom zivote som povedala zbohom cloveku, ktoreho lubim. Znie to absurudne? Ale, nie je. Nie je nic horsie, ako velmi lubit niekoho, kto s Vami nevidi buducnost a nedokaze vam davat lasku a starostlivost. Dokonca ani cas. Mozno ma ma rad, ale laska to nie je, mozno zvyk. Ale neciti to co ja, ked ho vidim, nedozem sa ho nedotykat. Hoci len letmym dotyko prstov sa obtriet jeho pokozky, dychat jeho telesnu vonu., divat sa mu do oci, pritulit sa k nem. Zistenie, ze Vas odsuva dalej a dalej od seba, kym Vy ste sa chceli priblizit...:((( Takze aj ten vynimocny telesny pozitok obostrel rusok smutku a sklamania. :(((((((((

1. Prvy krat som dostala pokutu. Musim priznat, ze pan policajt bol vlastne ku mne velmi mily. A ja uz nikdy neobocim na krizovatke Mileticova -Trencianska do zakazu odbocenia vlavo :))))

1.  krat ma pochvalil sef v praci. Vlastne to nie je celkom moj sef, ale bolo to velmi velmi prijemne. :)))

1.  krat som dostala sluzobne auto domov, aby som mohla ist rano do Galanty:))) Skvely pocit, priviest sa domov na auticku, s tym, ze viete, ze rano don nastupite. Nie som pohodlna, MHD je znacnou sucastou mojho zivote. A vlastne mi to ani nevadi. Ale ten pocit sediet za volantom je proste naaaaaadherny. Myslite, ze som ale spala doma? :)))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))ň

1. krat som zacitila vonu orgovanu. pre mnohych nepodstatny detail, ale mna to potesilo. Kracala som domov, smutna, a zrazu som zacitila tu nadhernu vonu, jemnu ale intenzivnu....Aj Macha napisal: "Ked umriem raz, nech je to v maji, ked kvitne biely orgovan..."

Je piatok. Mozno sa mi stane este nieco "prvy krat". Casto si to ani neuvedomime, a zabudame co vsetko je v nasom zivote vynimocne. Mozno bezohladu na to, ci je to pozitivne alebo negativne. Ked som videla vsera dievcatko venciace psa, ktore malo krive nozicky a silou bokov ich preplietalo, pricom ju kazdy krok musel stat znacnu namahu, dakovala som, ze mozem chodit bez problemov, a ze som "normalna". Akosi sa mi vtedy zdalo hluoe plakat nad jednym stroskotanym vztahom, i ked to pre mna mnoho znamena. Dycham, vidim, pocujem a hlavne citim. Takze som stastnejsi clovek ako miliony inych prave v tejto sekunde, ked pisem tieto riadky. Ake tazke je vsak vacsinou, odosobnit sa od vlastnych "malichernosti" a tesit sa z toho co mame. Uprimne, aj mna v tejto chvili boli srdiecko, lebo je stale naockovane laskou, nehou a putom je priviazane k cloveku s ktorym sa uz nikdy nestretne, a na dievcatko s obrnou som uz davno zabudla. Ako aj na chlapceka, ktoreho vcera zrazila elektricka, ako aj na vsetky hladujuce na celom svete. Dufam, vsak, ze mi to bude odpustene, ze som sebecka, lebo v mojom srdci nie je dost miesta na vsetku bolest a strasti sveta. A tak zostavam vo svojom mikokozme, v jednom bratislavskom rodinnom domceku. A kedze vonku svieti slniecko, sadnem si na zahradu, pri cigaretke vypijem kavicku. Aj ked smutna a sklamana, sebecky nad sebou zmyslajuca zena, budem verit, ze sa ako v rozpravkam vsetko na dobre obrati a pri zabadajucom slnku sa pousmejem a v duchu pomyslim:  " ved kazdy den sa nieco pekne zacina, a pekne konci"