Taaakze, co to som ssa o sebe snazila naznacit, ale vsetko je len teoreticka predsatva o komplikovanom ludskom oraganizme a najme dusi. Ani neviem kedy som sa zacala menit, ale jedneho dna som si uvedomila, ze kym ostatni okolo sa z naivych deti stavaju realisti, u mna je to naopak. Akosi, s pribudajucimi rockami, citim sa viac a viac ako male dieta. mam strach.Z coho? Asi zo vsetkeho. Z buducnsti, prace, skoly, zo samoty, z kazdeho jedneho dna. Kdesi sa vytratil ten elan a nadhlad na vec, vsetko sa mi zda akesi komplikovane a zbytocne. Taka mala beznadej. Zazili ste uz pocit, ze sa vam nic nechce? Ale uplne vobec nic? Ani sediet , ani lezat, ani stat, ani byt ticho, ani sa rozpravat, ani byt sam, ani v splocnosti....Proste nic. Prazdno. Mali ste uz pocit, ze sa deje vsetko okolo vas, a pritom stojite obdalec, a len sa divate? Neviem si pomoct, pohlacuje ma ten pocit, ze vlastne nic nema zmysel. Mala som tolko planov, a napadov, tolko chuti, a zrazu je vsetko prec...Neviem odkedy, ako dlho to uz trava, ale je to tu a nedchadza to.
Necitim sa stastna, ani spokojna. Hoci by mi mozno mnohi zavideli, v tom co mam, mne sa to zda akosi malo. Neviem sa vymotat z tejto ponurej euforie, cakam na zivotny zvrat, ktory m da novu silu, elan a nadsenie, chut znovu zdolavat prekazky.
Komentáre
aj ja
tvoj stav