MojSvet

    Napadlo mi raz v sprche, ked som dociatala jednu knihu ( uz ani neviem, ktora to bola), ze sa vlastnme ani nepamatam, o com bolo vacsinou knih ktore som precitala. Z cista jasna mi to prebehlo hlavou, ze ved som uz tolko toho precitala, a nepamatam si pointu, myslienky, ba ani obsah. Mozno som bola primlada, mozno som myslela na ine, neviem, jdenoducho si to nepamatam. A tak som sa zamyslela ja nad tym, podla coho a kto vybera " klenoty" literatury. Aspon podla mna, je najpodstatnejsie na knizke, ci dokaze cloveka oslovit, rozosmiat ho, pripadne rozplakat, dat mu nejaku mudru ideu...A mozno je to otazka veku, teraz ked citam knihy, zamyslam sa nad nimi, uz sa mi nestane, ze si nepamatam. No aj tak, nemozem si pomoct, je mi luto mladych ludi sediacich v kolskych laviciach, ktori nechapu, len nemo citaju, bez zapalu, zaujmu...Hoci mi teraz utiekla podstata, a vyjadrila som zjavne negaciu svojho vyroku, skusim to zakoncit tak,to: Kazda knizka ma svojho citatela, svoj cas, a svoje miesto. Nie su knihy dobre ci zle. Kazda je vyjadrenim idndividua spisovatela, jeho dietatom, a nemusi byt nikdy "uznavana". Staci, ze potesi jednu dusu citatela.